Som milovník cestovania. Nepotrebujem ako médiami prezentovaný prototyp ženy nové topánky, šaty či šminky, radšej cestujem. A keďže mám IBS (syndróm dráždivého čreva) a chcem byť v pohode s trávením, musím sa držať môjho vlastného lowFODMAP stravovania. Verte či neverte, je to celkom ľahké.
Často sa klienti boja, že keď prejdú na “doživotnú” diétu, že budú mať problém s cestovaním, so stravovaním, že to bude pre nich nekomfortné a často sa stretávam s nerešpektovaním upraveného stravovania po prvotnom odoznení symptómov. Je to asi také naše ľudské, prirodzené, že sa chceme stále cítiť komfortne bez obmedzení. Len keď sa potom po niekoľkých mesiacoch vrátia, že im je opäť zle a je to horšie ako keď sme spolu začínali, až vtedy pochopia, že celý postup a princíp úpravy stravovania je dôležité dodržať a rešpektovať.
V tomto článku by som sa s vami chcela podeliť o skúsenosti s poslednou kratučkou, ale veľmi výživnou cestou do Portugalska a mojimi postrehmi, odporúčaniami a výstrahami pre všetkých tých, ktorí máte IBS. Ja osobne mám typ IBS s hnačkovou formou, niekedy sa pretransformuje na kombinovanú, hnačkovo-zápchovú.
Aby ste boli v pohodke a užili si to, aj keď sa stravujete podľa svojej vlastnej, vysledovanej lowFODMAP diéty.
Tu len upozorňujem, že sa nebavíme o prvej fáze, ktorá je prísne eliminačná, riešime systém stravovania, ktorý ste si vytvorili sami s potravinami, ktoré máte odskúšané, viete čo môžete, čo nie a hlavne, koľko toho môžete 🙂 Čiže aj vo fáze retroindukcie viete bez problémov cestovať, len nebudete zavádzať nové potraviny, alebo ak chcete skúsiť niečo “miestne” tak to spravíte opatrne, s rešpektom k svojmu tráveniu a hlavne, skúsite len máličko, len ochutnáte 🙂 Tým si zabezpečíte pokojnú, príjemnú a skutočne nabíjajúcu dovolenku.
- Cesta na letisko
Toto je najľahšia časť cesty, pretože idete z domu, máte pripravené v krabičkách jedlo, prípadne máte po ceste obľúbenú reštiku kde viete, že dostanete kvalitné, čerstvé jedlo. Ja som vždy na cestu autom nachystaná, pripravená zelenina, ovocie, častokrát robievam vajíčkové muffiny, ovsené muffiny, niečo malé a výživné, aby sme nezomreli hladom 🙂 A keďže nám perfektne ladil čas odletu s dostatkom času na obed, stavili sme sa na sushi po ceste, vyberala som si také, ktoré mám rada, mám vyskúšané, že môžem a dobre som sa nabaštila. Na letisku sme stihli už len kávu a vodu a rovno sme išli do lietadla. Počas letu som nič nepotrebovala jesť, obvykle nás vždy pustili do lietadla aj s pripravenou zeleninou a ovocím, ešte sa mi nikdy nestalo, že by mi to vyhodili na kontrole. Raz sa ma na to spýtali, vysvetlila som im, že mám IBS a musím jesť každé 2-3 hodiny kontrolované jedlo a bez ďalšieho riešenia mi krabičky pustili cez kontrolu.
- Let
Záleží od dĺžky letu, my sme leteli 3,5h a keďže sme boli najedení, dali sme si len vodu. V rámci Európy je cestovanie krátke, do max 4h, takže si viete dobre naplánovať jedenie. Ak viete, že sa budete báť lietania, ak cítite už vopred stres, odporúčam ísť do rannej dávky bisglycinátu magnézia 1000mg, príjemne vás to upokojí a stres by ste mali zvládnuť bez ťažkostí. My sa snažíme byť na letisku vždy dlhšie vopred, aby som stihla navštíviť toaletu pred letom, ak by bolo potreba. Ak sa vplyvom stresu rozbehne vo vašom bruchu problém, cítite bolesti, tlak, nadúvanie, či iný diskomfort, vždy majte po ruke čierne uhlie, liek proti kŕčom a bolesti a radšej zvoľte od rána jednoduché jedlo v zmysle eliminačnej fázy lowFODMAP diéty, ktorou ste si prešli a mala by byť pre vás pomocníčkou v prípade akýchkoľvek akútnych stavov. Tentokrát sa mi pred odletom podarilo trošku zastresovať, uhnať si menšiu hnačku, ale bolo to spôsobené pravdepodobne tým, že sme nikde poriadne neboli už viac ako rok a ako správny stresák som sa potrebovala “vyprázdniť” pred letom 🙂 Vo Viedni však letisko poskytuje absolútny komfort pre každý typ človeka, takže let potom už bol maximálne pohodlný. Nezabudnite si na všetky cesty vždy pribaliť vlhčený toaleťák.
- Nové prostredie
Každé nové prostredie má iné baktérie, preto si vždy vopred pozrite o danej krajine stručné info – aké sú tam zvyklosti, aké hygienické štandardy sú bežné. Keďže sa však bavíme o Európe, bavíme sa o vysokom štandarde, o čistote a komforte (skoro ako doma :-)) Niekedy sa mi stane, že moje trávenie zareaguje na iný vzduch, inú teplotu, inú vlhkosť, ale obvykle to nie je nič vážne. Obvykle cestujeme tak, že si prenajímame vlastný apartmán (byt), kde si selektujem podmienky – dobre vybavená kuchyňa, samostatná kúpeľňa s toaletou (žiadne shared bathroom), mám rada ak je dostupná práčka. Na náš výlet do Portugalska som vybrala krásny apartmánik v mestečku Tavira, v absolútne pokojnom a krásnom prostredí s plnou výbavou. Na letisku sme si vyzdvihli v požičovni auto a presunuli sa cca 40km. Jediné, na čo upozorňujem vopred je fakt, že na letisku po vystúpení z lietadla na vás kukajú nenápadne často zamestnanci letiska a ak vyzeráte “choro”, ste bledí, zaliati potom a utekáte na wc, môže sa stať, že nepochopia vaše ťažkosti s IBS, ale budú vás vnímať ako pašeráka drog. V rámci európskych letov je to však rarita, toto sa stáva pri medzikontinentálnych letoch, to je už ale iná téma 🙂 Odporúčam čo najskôr si kúpiť balenú vodu, aby ste sa plynule hydratovali, hlavne pri zápchovej forme IBS.
- Nákup potravín
Portugalsko je krajina s podobnými obchodmi ako máme doma, my sme išli na istotu do Lidl, ktorý sme si hneď po odjazde z letiska nahodili do GPS po ceste do Taviry. Lidl mal všetko ako u nás, mnohé rovnaké potraviny a aj mnoho mňamiek, aké u nás nenájdete 🙂 Po dlhom lete sme už pociťovali hlad a preto sme išli rovno nakúpiť, aby sme si hneď po príchode do apartmánu vedeli uvariť niečo pod zub. Vyberali sme čerstvé suroviny, miestne ovocie, zeleninu (vždy čítam krajinu pôvodu), uchvátení sme boli z čerstvých kreviet, čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy (vytlačíte si ju sami, takže je absolútne čerstvá a neskutočná), kešu krému, a moje must eat v týchto krajinách sú kukuričné tortily. Keďže moje IBS mám pod kontrolou a viem, čoho-koľko-kedy dám, toto je môj prehrešok. Keď raz pocestujete do Španielska či Portugalska a natrafíte na miestne kukuričné tortily, odporúčam. To je proste závislosť 🙂 V Španielsku je jedna veľká výrobňa v okolí Barcelony a dodávajú do všetkých miestnych potravín, zložením je to len kukurica, olej a soľ. Moje trávenie ich toleruje, nesmiem to prehnať, určite si ich ale najprv otestujte (skúste napr 3 kúsočky a čakajte, čo sa bude diať do ďalšieho dňa). No a na raňajky sme našli v oddelení s raňajkovými špecialitami miestnu granolu – len ovsené vločky a med. Dajte bacha na všelijaké lákavé raňajkové cereálie, keksíčky či iné lákadlá, vždy čítajte obal. Ja osobne netolerujem veľmi mliečne produkty, ani bezlaktózové, čiže ideme viac-menej úplne bezmliečne. Je pravda, že v portugalskom Lidl-i sme nenašli ovsené či kokosové jogurty, ale vynašli sme sa – rannú granolu s ovocím sme zaliali jeden deň pomarančovým džúsom čo sme si odšťavili v obchode (pozor, toto bola voľba len preto, lebo mi bolo jasné, že neobsahuje žiadne konzervanty a dochucovadlá, vyhnite sa baleným džúsom), ďalší deň kávou 🙂 Treba len nechať fantáziu pracovať, určite nájdete mnoho variácií jedného jedla v rešpekte s lowFODMAP stravovaním.
Vždy nakupujte potraviny, ktoré viete, že vaše telo toleruje, viete z nich ukuchtiť rýchle a jednoduché jedlo. Neriskujte žiadne “vyváranie”, žiadne “ochutnávanie”, novinky a podobné komplikovače života. Máte citlivé trávenie a chcete žiť v súlade s ním. Preto sa presne takto správajte aj pri výbere potravín a surovín.
- Stravovanie v reštauráciách
Toto je v Portugalsku tak ako vo všetkých prímorských štátoch absolútna pohodička. Vždy si vyberáme podľa TripAdvisora miestne podniky s čerstvými, stredomorskými jedlami. Niekedy sa riadime aj nahliadnutím dovnútra a zhodnotením, koľko miestnych sa v danej reštike nachádza. Ak je plná len miestnych, vieme, že tu varia dobre a nemusíme sa báť polotovarov. Ak ste vegán, odporúčam riadiť sa TripAdvisorom. My sme milovníci rýb, takže sme skúšali miestne rybky, miestnu kávu, dokonca som objavila home-made dezert, absolútna dokonalosť na jazyku. Bola to roláda zložená z vajíčok, múky a pomarančovej šťavy. Doplnená o domácu pomarančovú marmeládu. Spustili sa mi práve slinky, fakt bola úchvatná 🙂
Skúsili sme aj home-made čokoládový koláčik, neobsahoval žiadne mlieko, len čokoládu, múku, čokoládu, čokoládu, vajcia, čokoládu a ešte čokoládu. V každej normálnej reštike vám bez problémov povedia, ktoré jedlá obsahujú zložku, ktorú nemôžete. Čiže sa v prípade koláčov len spýtajte a ak nevedia odpovedať, choďte o dvere ďalej. Neriskujte, je to váš oddychový čas, choďte na istotu, vyberajte jedlá v rešpekte so svojím trávením a experimentujte len veľmi, veľmi, veľmi opatrne. Ja mojím klientom nedoporučujem experimentovať, len takým, ktorí už sú fakt zbehnutí a zladení so svojím telom a vedia čo si môžu dovoliť.
Okrem čerstvých rýb si viete dať mnoho variánt rizota, volajú to tam “rice with…..” V turistických miestach podávali ku každému jedlu hranolky alebo nejakú vyprážanú prílohu, čítajte reštauračné menu a v dobrej reštike vám to vedia zmeniť za zeleninu bez problémov. Tam, kde sedia miestni, tam obvykle takéto nezdravé prílohy nenájdete, ponúkajú ako prílohu len varené zemiaky a ryžu, prípadne chlieb.
My sme hneď prvý deň okrem dokonalej pláže objavili na doporučenie od nášho prenajímateľa miestnu reštauráciu, kde sme si najprv vyčkali cca 45min na voľný stôl (bola obrovská, poňala aj po covid-opatreniach viac ako 150 ľudí naraz) a za našu trpezlivosť sme ukojili svoje gurmánske jazýčky čerstvými miestnymi rybami (ako povedala pani čašníčka, ktoré ráno ešte žmurkali) na grile, varenými zemiakmi, čerstvou zeleninou z ich záhradky, doplnili sme to miestnym pivom, kávou a domácimi dezertami. Ak raz pôjdete do tejto oblasti Portugalska, určite choďte na pláž Cacela Velha a najedzte sa v miestnej reštaurácii, kde budú stáť šóry ľudí na voľný stôl, priamo pri kostole. Sú tam dve reštiky, jedna bola prázdna, ak tam niekto bol, tak len turisti, druhá bola absolútne plná, miešanina turistov a miestnych. Volala sa zábavne jednoducho – Restaurant Cacela Velha. Nenájdete ju na Tripadvisory, otvorené má na obed v čase 12h-14.30h a na večeru v čase 19h-22h. Tento systém otváracích hodín je skoro na celom pobreží, je to krajina so zachovaným siesta-časom. A fakt sa nenechajte odradiť tým, že miestne reštiky nevyzerajú na oko luxusne, naša cestovateľská skúsenosť hovorí, že čím jednoduchšie a miestnejšie vyzerá interiér reštiky, tým kvalitnejšie jedlo dostanete. Podmienkou je vždy obsadenosť 🙂 ideálne miestnymi :-))
Určite nechoďte do reštaurácii v turistických častiach, ktoré majú otvorené nonstop. Tam dostanete turistické menu a lá fast food. A to pre vaše IBS nie je vhodné, verte mi.
- Krabičkovanie na cesty
V rámci cestovania milujeme spoznávanie. A je mi jasné, že moje telo si vyžaduje jedlo každé 3hodiny. Preto vždy nosíme so sebou všade pobalené ovocie, zeleninu, častokrát si spravíme aj rôzne sendviče tak, aby sme vždy mali niečo pod zub, neostali hladní a nemuseli zaháňať ukrutný hlad hlúposťami z pumpy či turistických stánkov. Toto je jedným z najväčších pomocníkov pri IBS. Vždy mať pri sebe potraviny, ktoré môžete jesť a nespôsobia vám ťažkosti. Môže sa to na prvý pohľad zdať ako nepohodlné, je to však len o zvyku a cviku. Lebo nie vaše telo sa prispôsobí, vy sa musíte prispôsobiť svojmu telu a starať sa oň. Vtedy sa budete cítiť dobre, zdravo, spokojne a môžete si cestovať svetom ako sa vám zachce.
Mám klientov, ktorí dlho neboli ochotní prijať fakt, že ich stravovanie musí prejsť zmenami, priebežne sa napchávali kadečím nevhodným a stále a dookola sme riešili to isté.
To, že sa zveríte do rúk profesionála v stravovaní neznamená, že sa vám z tohto faktu samotného uľaví. Je dôležité spolupracovať, počúvať, rešpektovať a učiť sa. Lepšie sa poučiť na chybách iných, hoc niekedy to ide len vlastnou skúsenosťou 🙂
Preto veľmi doporučujem stať sa pánom svojho stravovania, rešpektovať svoje zdravie a jeho obmedzenia a dopriať si kvalitný, plnohodnotný a intenzívny život napriek nepríjemnej a nekomfortnej diagnóze IBS (syndróm dráždivého čreva).
Tento text čítajte, prosím, s porozumením. Ja mám IBS už roky, riešim a liečim ho dlho. Som v tretej fáze lowFODMAP diéty, viem čo môžem a čo nemôžem. Mnoho potravín aj z červeného zoznamu tolerujem, niektoré menej, niektoré bez obmedzení. Mám ošetrený mikrobióm viacerými kúrami na jeho moduláciu, užívam suplementy v zmysle podpory môjho imunitného systému a trávenia, rešpektujem svoje telo a aj keď som veľký stresák, makám na sebe, lebo viem, že stres mi stav vždy zhorší.
Preto niekedy, keď idem do obdobia väčšej stresovej záťaže, volím krátkodobo stravovanie ako v eliminačnej fáze lowFODMAP, nejem vôbec nič mliečne a všetko čo dám do úst si pripravujem sama z čerstvých surovín.
Toto som ja, ale nemusí to byť vaše telo. Rešpektujte to, prosím.
Super správa na koniec – ak sa zveríte do rúk skúsenému a šikovnému výživovému terapeutovi, ktorý vie manažovať stravovanie pri rôznych zdravotných ťažkostiach (pozor, nie taký z fitka, ktorý vie ako schudnete) a budete ho fakt počúvať a riadiť sa jeho radami, tak sa po krátkom čase budete cítiť takto:
“…k otázke ako sa cítim, môžem povedať, že už nepociťujem už tak veľkú únavu ako predtým, mám viac energie, zlepšuje sa mi vzhľad pokožky, nepociťujem tráviace ťažkosti, nafukovanie omnoho menej, alebo vôbec a kilá idú smerom nadol, a to aj napriek menšej intenzite tréningov.
Zaradila som domáci silový tréning s vlastnou váhou a kolieskové korčule v miernejšom tempe, aby som viac získala, ako stratila, myslím posilňovanie. ?
Čo mi tak trošku chýba sú cibuľa a cesnak, ale rozumiem dôvodu prečo nie, tak vydržím. A trochu náročnejšie je, že mám dovolenku a muž len krúti hlavou, že si nič nemôžem dať, keď sme preč, len to svoje ?. Úprimne, taký chutný sorbet by som si rada dala, keď vidím ostatných. ?”
Toto je pani Gabika, ktorá práve včera skončila 4-týždňovú eliminačnú lowFODMAP fázu a začína si postupne hľadať svoje vlastné stravovanie. Upravili sme stravovanie aj v zmysle pomalého zhadzovania nadbytočných kilogramov, čize zabijeme dve muchy jednou ranou. A aj ten sorbet onedlho bude môcť, to som jej sľúbila 🙂
Pani Gabika chápe, že keď to teraz dá správne, tak bude onedlho žiť relatívne normálny, obyčajný život s maličkými obmedzeniami. A nebude ju už bolieť brucho, nebude ju nadúvať, nebude mať hnačky a žiadne iné tráviace ťažkosti, dovolí si ísť k priateľom na grilovačku, bude sa jej skvele spať a už nebude musieť behať po lekároch a cítiť sa ako simulant. Lebo diagnostika IBS síce nie je náročná, ale manažment terapie IBS nie je bežne rozšírený a primárne patrí do rúk výživového terapeuta.
Lekár lieči akútny stav, terapeut učí pacienta ako žiť bez ťažkostí po zvyšok života.
Prajem pohodové a príjemné leto plné zážitkov, pokoja, oddychu a žiadnych IBS symptómov 🙂
